História

Pravenec (pôvodne Prona, Kysprona, Kyszprawencza, Prawencze, Pravenecz, nem. Kleinproben) leží v pravnianskom výbežku Hornonitrianskej kotliny pri severozápadnom úpätí pohoria Žiar na ľavostrannej nive a náplavových kužeľoch rieky Nitry, v nadmorskej výške 325 m (stred obce).

Pravenec patrí k najstarším osadám celého údolia, ktorého počiatky siahajú pravdepodobne do doby veľkomoravskej. Pôvodná časť Pravenca, niekdajšia samostatná osada Kľačany, oddávna sídlo jednej vetvy rodu Diviackých, ktorí pôvodne vlastnili celý kraj, má starobilý pôvod.

Najstaršie písomné údaje sú z roku 1267.

V období okolo roku 1640 patril Pravenec na krátky čas Bojnickému panstvu. 

Obyvatelia sa zaoberali ovocinárstvom, poľnohospodárstvom a spracovaním dreva. Okrem roľníkov tu bolo i niekoľko hrnčiarov. Domy boli budované z nepálenej tehly a mali hladkú omietku (obielené domy). Strechy boli sedlové valbové, s tvrdou krytinou (predtým šindel a slama). Surovina na výrobu nepálenej tehly bola dostupná, spracovanie nekládlo veľké nároky, a tak stavebný materiál si vedel zadovážiť každý stavebník sám. Hospodárske priestory boli radené vo dvoroch za obytnou časťou.

Nová časť Pravenca (Kolónia) vznikla v 40-tych rokoch po založení Baťovho drevospracujúceho podniku. 

Medzi kultúrno-historické objekty sa radí renesančný kaštieľ, baroková kúria, neskorobarokový kaštieľ, neogotická kaplnka a rímsko-katolícky kostol.